Ako sa kradne

Autor: Michal Jurči | 21.10.2014 o 16:07 | Karma článku: 8,09 | Prečítané:  3187x

Celá to začalo na jeseň 2010, tesne pred voľbami. Viaceré médiá zverejnili informácie o zadĺženosti miest a medzi nimi bol aj Liptovský Mikuláš. Doteraz nikto nikdy a nikde neriešil, či to boli pravdivé, hodnoverné a správne zostavené údaje.

Údaje spracúvala organizácia INEKO. Niekomu však vyhovovali, a tak sa s nimi začala formovať verejná mienka. Postupne sme sa z denníkov, rádií a televízii dozvedali rôzne čísla. Slávnu vetu vo svojom komentári sformuloval časopis .týždeň, keď uviedol: „Z celoslovenského pohľadu je Liptovský Mikuláš štvrtým najzadĺženejším mestom, v prepočte na obyvateľa je dokonca na druhom mieste.“ Článok vyšiel 12 dní pred voľbami v roku 2010.

Aj vtedajšia radnica pracovala s týmito dátami do volieb, bývalý primátor Blcháč si však po voľbách zrejme podrobne prešiel tieto štatistiky, lebo neskôr na konferencii už vystúpil s informáciou, že Mikuláš nie je ani druhým a ani štvrtým najzadĺženejším mesto, ale nachádza sa na konci druhej desiatky.

Slávnu vetu .týždňa si však aj po voľbách osvojilo naše súčasné vedenie mesta. Primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský po prevzatí žezla koncom roka 2010 podľa agentúry SITA konštatoval, že L. Mikuláš je jedno z najzadĺženejších miest na obyvateľa na Slovensku. „Sme na nelichotivom druhom mieste,“ uviedol. Aj o pol roka neskôr, v júni 2011, pre týždenník Liptovské noviny opäť skonštatoval: „Sme druhým najzadĺženejším mestom na Slovensku, dlh na jedného obyvateľa mesta predstavuje viac ako 500 eur.“ V straníckych novinách SDKÚ-DS nazvaných Modrý Mikuláš (č. 4/2010) pritom uviedli, že dlh za rok 2010 bol 346 eur. To číslo predstavovalo v skutočnosti neočistený dlh z roku 2009.

Nebudem teraz riešiť, že z dvoch metodík si vybrali tú, ktorá číslo vyhnala vyššie. Stále však ani reálny údaj z roku 2010 nedosahoval ten, ktorý primátor verejne prezentoval.

Zadĺženie mesta sa stalo témou predvolebnej kampane a dezinformovanosť o reálnom postavení mesta pretrváva dodnes. Je to zrejmé aj z mnohých reakcií ľudí na sociálnych sieťach.

Po dvoch rokoch, keď organizácia INEKO spúšťala k tejto problematike portál (http://obce.ineko.sk/), pristúpila k očisteniu údajov tak, aby zodpovedali zaužívanej metodike. Potrebu úprav mi potvrdili aj v týchto dňoch, pretože v čase spúšťania portálu a zvlášť v roku 2010, kedy prvý raz zverejňovali dáta, nemali dostatočný prístup ku všetkým údajom. O tomto očisťovaní z roku 2012 vedel aj komunikačný manažér mesta Peter Lehotský. Teda predpokladám, že minimálne od toho času by už malo mesto pracovať s korektným rebríčkom.

Aké je teda reálne postavenie Liptovského Mikuláša podľa INEKO?

Celkový dlh mesta uvádzaný v percentách (pomer dlh k bežným príjmom, nezapočítavajú sa záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov):

Liptovský Mikuláš medzi najzadĺženejšími mestami v tomto ukazovateli skončil v roku 2010 na 17. mieste, posledný zverejnený údaj z roku 2013 ho posunul na 10. miesto.

Celkový dlh mesta na obyvateľa (podiel celkového dlhu podľa odseku vyššie a počtu obyvateľov k začiatku roka):

Liptovský Mikuláš medzi najzadĺženejšími mestami v tomto ukazovateli skončil v roku 2010 na 22. mieste, posledný zverejnený údaj z roku 2013 ho posunul na 11. miesto.

A pridávam aj niečo navyše. Percentuálne vyjadrenie dlhu v roku 2010 bolo podľa INEKO v LM 50,7 %, priemer SR bol 33,3 % (rozdiel 17,4 %). V roku 2013 sme sa dostali na čísla v LM 41,8 %, priemer SR 25 % (rozdiel 16,8 %). Napriek neustálemu informovaniu z radnice o znižovaní dlhu sme sa k celoslovenskému priemeru nijako výrazne nepriblížili. Zrejme aj preto, lebo aj „ostatné mestá sa vyvíjali“. Fráza, ktorú zvykne použiť aj komunikačný manažér mesta.

Pri ukazovateli - percentách dlhu je dôležitá najmä suma bežných príjmov, z ktorej sa údaj počíta. Tie boli v roku 2010 na úrovni 16,5 milióna a v roku 2013 viac ako 19 miliónov. Percento teda aj pri ponechaní výšky nominálneho dlhu by výrazne kleslo.

Nijakým spôsobom nespochybňujem nárast výšky dlhu v eurách do roku 2010. Pri dôkladnom prezretí všetkých údajov zistíme, že v tomto roku skočil hore aj celoslovenský priemer. Mestá mali za sebou dva krízové roky. V LM išiel dlh hore obzvlášť aj preto, lebo sa realizovalo viacero investícií z eurofondov, ktoré potrebovali spolufinancovanie. Ich výsledok vidia zrejme všetci. Ak by sme sa pozreli do čísiel v záverečných účtoch mesta, zistíme, že za obdobie 2007 až 2010 bol nárast majetku mesta približne 29 miliónov eur. Tam teda skončili tie úvery – v investíciách. Za roky 2011 až 2013 je zhodnotenie majetku približne 7 miliónov. Neporovnávam, sprostredkúvam fakty.

Netvrdím, že v čase predvolebnej hystérie v roku 2010, kedy čas plynul rýchlo a informácie sa šírili ešte rýchlejšie, niekto úmyselne klamal. Faktom je, že veľa ľudí pracovalo s chybnými údajmi.

V októbrovom príhovore mestského časopisu Mikuláš primátor Slafkovský na záver uviedol toto:

Súhlasím s ním. Dnes už reálne čísla poznáme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?