Ako som sa stal spravodajským dôstojníkom v Meste strachu

Autor: Michal Jurči | 13.1.2016 o 14:28 | Karma článku: 11,47 | Prečítané:  3860x

 „Kedy pôjdeš do basy?“ Nepríjemná otázka, s ktorou sa na mňa obrátil v uplynulých mesiacoch známy. Čo za tým bolo?

Aj on čítal novembrový mestský liptovskomikulášsky spravodaj (4. strana), kde si primátor Ján Blcháč dal veľmi záležať, aby zo svojich pliec pred občanmi zhodil zodpovednosť, resp. vinu a prehodil výhybku iným smerom. Bez toho, že by som ako vtedajší vedúci právneho oddelenia na mestskom úrade rozhodol o podstatných náležitostiach mimosúdnej dohody so spoločnosťou Elan, ukázal na mňa. Bolo to v čase, kedy už prebiehalo trestné stíhanie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa v súvislosti s podpisom mimosúdnej dohody. Tento blog však nie je o mimosúdnej dohode, je to o charaktere a nadstavení zrkadla.
Vždy som tvrdil, že občania si zaslúžia poznať pravdu. Keď som na takéto konanie vyzval druhú stranu, zostalo ticho. A keďže neopodstatnené ataky na mňa osobne, ale aj na moju rodinu, pokračujú už niekoľko mesiacov, je vhodné vyložiť karty. Dopad, ktorý takéto ataky majú, je v normálnej spoločnosti neprijateľný. Nie je možné, aby napríklad v pracovnej oblasti mali mať miestni zamestnávatelia strach z postihu len preto, že by zamestnali mňa alebo moju manželku. Nemám záujem nikoho nasilu ohroziť, aj preto som sa snažil nájsť uplatnenie v spoločnosti so sídlom o stovky km ďalej. Deťom som totiž sľúbil, že urobím všetko preto, aby mohli vyrastať na severe Slovenska, v krásnej prírode. Ich sklamať nemienim.


Poďme k faktom:
1. Akonáhle sa primátor Blcháč v decembri 2014 opätovne ujal  funkcie, stretol sa viackrát so zástupcom investora heliportu pánom Cyrilom Fogašom osobne. Na stretnutiach štatutárov oboch strán pred podpisom mimosúdnej dohody boli vždy iba oni dvaja, nikdy som na tieto rokovania ako vedúci právneho oddelenia nebol prizvaný, dokonca ani žiadny iný zamestnanec právneho oddelenia. (Ak by mal pán Blcháč potrebu za každú cenu presviedčať verejnosť o opaku, keďže tu listinné dôkazy neexistujú, mali by sme tento oriešok rozlúsknuť napríklad vďaka detektoru. Ja som pripravený. Výsledok verejnosti veľa napovie.)
2. O príprave mimosúdnej dohody informoval primátor Blcháč vedenie mesta ešte predtým, ako takýto návrh od investora oficiálne prišiel na mesto. Je to potvrdenie, že o tejto aktivite vopred vedel.
3. Investor predložil oficiálne na mesto 13. januára 2015 list.

 Už v ten istý deň podpísal primátor Blcháč list na ministerstvo dopravy.

Uviedol v ňom, že:
- mesto posúdilo konanie bývalého primátora za konanie pravdepodobne nezákonné
- mestu hrozí škoda 2,765 milióna eur
- mesto pristúpi k mimosúdnej dohode
- podľa dohody primátor Blcháč sa zaväzuje 14. 1. 2015 zadať úlohy pre stavebný úrad.

Mesto má podľa zákona dva orgány - primátora a zastupiteľstvo. Ak sa v liste uvádza, že "mesto posúdilo konanie bývalého primátora" a zastupiteľstvo o tomto nerokovalo, ide jednoznačne o posúdenie zo strany primátora Blcháča, teda o konanie, za ktoré nesie zodpovednosť. Rovnako rozhodnutie pristúpiť k dohode v zmysle listu urobil primátor bez posúdenia v zastupiteľstve. Tento proces zostal zachovaný aj pri samotnom podpise dohody.


Vedenie mesta v mestskom mesačníku tvrdilo, že ako vedúci právneho oddelenia som podpísal krycí list k mimosúdnej dohode. Svoju prácu som vždy vykonával zodpovedne, profesionálne a nemal som problém aj v minulosti uviesť, že krycí list (ktorý na pokyn bol vytvorený až po predložení zmluvy) som aj podpísal. Podpis vedúceho právneho oddelenia na krycom liste nie je odporúčaním na podpis zmluvy, ako sa snažil primátor presvedčiť verejnosť, ale potvrdením zákonnosti zmluvy. To je významný rozdiel. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že príprava podstatných náležitostí zmluvy, osobná dohoda s investorom a uzatvorenie zmluvy bol v rukách niekoho úplne iného a nie mňa. Na zmluve sú pri zmluvných stranách podpisy dva - investora a štatutára mesta. U vyšetrovateľa som v tejto veci vypovedal dvakrát, zodpovedal som všetky otázky a svoje tvrdenia som oprel o listinné dôkazy.


V tomto celom slede udalostí ma pobavilo, keď sa ma ďalší známy opýtal, či som spravodajským dôstojníkom? Informáciu nakúpil priamo na  treťom poschodí mestského úradu zoči voči od pána Váhu a Tatier s tým, že som sa mal sám v minulosti takto predstaviť. Nuž, v Meste strachu sa pravidelne šíria aj takéto útoky na sociálny status. Škoda len, že ich autor nedomyslel podstatný fakt. Spravodajský dôstojník ako prvé nesmie vyzradiť svoju identitu. Nenakupujme bludy, aj keď ich predajcovia stále ponúkajú.


Hovorme otvorene. U mňa má každý možnosť si nakúpené informácie overiť.  A svoje tvrdenia zvyknem aj podložiť dôkazmi ako v tomto prípade - podpísané dokumenty. Len pre úplnosť - ani jeden zo zverejnených listov som nezískal počas pôsobenia na mestskom úrade.
Ľudia ma poznajú ako človeka priameho, nemám záujem verejnosť zavádzať.

Máte otázky? Pýtajte sa: mjurci@gmail.com, 0903 304 504.

Ľudia si zaslúžia vedieť pravdu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?