Žijeme pre naše deti. Potrebujú nás. Budú žiť v takom svete, aký im ich rodičia zanechajú. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Občianska spoločnosť dostala opäť riadnu facku. Samosprávy musia pracovať v prospech občanov, vysvetľovať svoje kroky a komunikovať s dostatočným predstihom zámery, ktoré idú realizovať. Keď to nerobia, zlyhávajú.
Doba je rýchla, nie vždy dokážeme sledovať všetko, čo sa okolo nás deje. Často sa stáva, že v našom okolí sa začnú diať veci, ktoré už ale zmeniť nevieme.
Byť aktívny sa oplatí. Keď zlyháva transparentné a efektívne riadenie samosprávy, musia občania brániť svoje peniaze sami.
Z cudzieho krv netečie. Doslovne to platí v jednom krásnom mestečku medzi Nízkymi a Západnými Tatrami - v Liptovskom Mikuláši.
„Kedy pôjdeš do basy?“ Nepríjemná otázka, s ktorou sa na mňa obrátil v uplynulých mesiacoch známy. Čo za tým bolo?
Celá to začalo na jeseň 2010, tesne pred voľbami. Viaceré médiá zverejnili informácie o zadĺženosti miest a medzi nimi bol aj Liptovský Mikuláš. Doteraz nikto nikdy a nikde neriešil, či to boli pravdivé, hodnoverné a správne zostavené údaje.
Každý veľký pohár pojme veľa vody. No keď sa raz preleje, treba stôl trochu poutierať. A pohár sa nám opäť prelial aj v Mikuláši, keď jeden pán - prvý muž mesta - sa rozhodol poslať tisíckam ľudí osobné listy za mestské peniaze - peniaze občanov. Ako obyvateľ mesta riadne platiaci dane som sa rozhodol poslať jeden otvorený list pánu primátorovi. Podotýkam, za vlastné.
